Jedlo mi zachránilo život

Rozhovor vo Vitalita 05/2018, autorka Katarín Koledzai

Monika, vyzeráš výborne, pôsobíš pokojne a vyrovnane, cítim sa s tebou skvele – až sa mi nechce veriť, že si roky žila s neúprosnými bolesťami a diagnózami, ktoré by nejedného z nás už dávno vyradili z bežného života…

Veru. Odkedy si sama seba pamätám, neustále ma sprevádzala nejaká choroba alebo zdravotný problém. Môj zdravotný stav ma jedného dňa donútil zastaviť sa a povedať „Dosť!“. Život, ktorý som žila, som vlastne nežila, iba prežívala. V určitom bode svojho života som jedla až 9 rôznych liekov denne v dôsledku ochorenia štítnej žlazy a mala som už dve operácie za sebou. Stav mojej štítnej žlazy sa začal čiastočne zlepšovať, ale iba na krátke obdobie. Prišlo leto – a vrátilo sa všetko presne tam, kde to bolo na začiatku, vysoký tep, časté potenie, nespavosť, proste všetky príznaky hypertireózy boli naspäť. Lekárka teda navrhla operáciu. Pred operáciou mi samozrejme nikto nepovedal, že do konca života budem musieť brať hormóny, k čomu sa pridružujú ďalšie problémy, s ktorými sa musím neustále pasovať. Dnes by som operáciu neabsolvovala a vyliečila by som sa sama stravou či terapeuticky. Vtedy som do toho išla, pretože lekárka mi povedala, že sa všetky problémy po operácii skončia, budem mať pokoj – a bla bla bla reči. Jasné, že som teda povedala: „Už mi to vyberte“ – a oni mi zobrali celú štítnu žľazu.

Lieky mi však spôsobili, že sa mi úplne rozhasila imunita a oslabil hlavne močový mechúr.  Bola som buď nacievkovná alebo na silných antibiotikách. 8 rokov vkuse som mala zápaly. Predstavte si, že nemôžete sami chodiť na záchod. A mne sa to dialo… bola som už ani neviem u koľkého urológa a jedného dňa som prišla k ďalšiemu s tým, že mám opätovne veľké bolesti a začala som plakať – schladil ma: „Čo mi tu revete, tak máte ďalší zápal, dajte si ďalšie antibiotikum! Zvyknite si – do konca života budete brať antibiotiká!“ Myslela som, že si robí srandu, ale on pokračoval: „Začnite si plánovať svoj sexuálny život, vždy pred sexom si dáte antibiotiká.“ A v tom momente sa začala moja cesta. Odišla som z ambulancie – a hovorím si Koniec. Končím s takým životom, idem sa liečiť sama. A začala som študovať výživu.

Dnes hovorím nie „bohužiaľ“, ale „vďaka Bohu“, že som sa dostala vo svojom pomerne nízkom veku do štádia, kde kvalita môjho života bola vyjadrovaná počtom liekov, ktoré som konzumovala a počtom operačných zákrokov, ktoré som absolvovala. Dnes viem, prečo som si tým musela prejsť – aby som našla tú správnu cestu.

Ako sa ti podarilo dostať sa do súčasného stavu radosti a zdravia?

Jednoduchá odpoveď – vďaka strave. O zdravej strave počujeme na každom kroku. Pokiaľ však nemáte naozaj vážne zdravotné problémy, výživa vás väčšinou nezaujíma. Ja som začala meniť stravu veľmi zľahka – a už po malých zmenách som videla obrovské výsledky. Rozhodla som sa teda vyhľadať odborníkov. Odborníkov v alternatívnej liečbe. Vyskúšala som množstvo terapií, prešla si rôznymi stravovacími návykmi. Život sa mi výrazne menil. Moje ochorenia sa nevracali, telo sa liečilo, naberala som energiu, lekárov som už nenavštevovala. Natoľko ma to fascinovalo, že som začala študovať výživu a ľudské telo intenzívnejšie. Navštevovala som množstvo kurzov, do života mi prichádzali učitelia. Zrazu sa ma kamaráti začali pýtať na rady. Začala som písať. Písať o tom, čo pomohlo mne, ako sa mi zmenil život a o tom, čo ľudia nevidia alebo nechcú vidieť. A ľuďom sa to páčilo. Moje nadšenie a nadšenie ľudí okolo mňa ma doviedlo k tomu, že som sa začala venovať poradenstvu profesne. Moje hobby sa stalo mojou prácou. Milovala som to. Bolo úžasné sledovať ľudí okolo mňa, ako sa im menia životy. A to iba vďaka tomu, že ja som našla svoju cestu. Pripojila sa k tomu postupne moja vášeň pre pohyb – a do života mi prišla jóga. Netrvalo dlho a začala som viesť vlastné hodiny. A ľudia to znova milovali. Bolo to ako žiť svoj sen. Keď som si myslela, že môj život sa už tak dramaticky zmenil, že už to viac nejde, do života mi prišla terapia Cesta. Tá ma vyviedla z omylu a ja som pochopila, aká dlhá je ešte moja cesta poznania. Všetko dávalo zrazu zmysel. Spojenie výživy, pohybu a duchovna vytvorilo jeden krásny koncept. Koncept terapeuta, ktorý rieši veci komplexne.

Prečo si sa zamerala pri liečení seba samej práve na výživu?

Duchovné semináre ešte neboli veľmi rožšírené, takže som siahla po tom, čo bolo – začala som čítať o výžive, robila malé zmeny vo svojom jedálničku, nahradila som obyčajný cukor trstinovým, jedla som viac zeleniny, nejedla bielu múku, ale špaldovú – a zrazu mi bolo lepšie. Už v priebehu prvého týždňa som videla výsledky. Tak som začala študovať výživu podrobnejšie. Vyliečila som svoje telo a nepotrebovala som k tomu nič, ani jedného lekára. Prostredníctvom stravy sa moje telo poupratovalo, detoxikovalo a začali sa mu dodávať potrebné živiny. Zrazu mi bolo dobre, môj mechúr sa uzdravoval, imunita išla hore. Môj život sa úplne zmenil, to si ani neviete predstaviť. Pred tým som bola neustále v nemocnici , odpadávala som na ulici, sanitka k nám chodila raz mesačne, prekonala som čierny kašeľ, mala nulovú imunitu. Snáď ani nepoznám špecialistu, u ktorého by som nebola – a ani jeden jediný sa ma nespýtal na môj životný štýl a stravu.

Skúsim sa opýtať teraz:), aký je tvoj životný štýl a strava?

Som vegán, ikeď to málokde rozprávam. Radšej hovorím, že sa zdravo stravujem, lebo aj vegán môže žiť veľmi nezdravý život. Nejem nič mliečne ani mäsové. Žiadne biele jedy či rafinované potraviny, éčka, chemické konzervanty, žiaden alkohol či cigarety a minimum múčnych jedál – ak, tak iba celozrnné. Pribudlo veľa zdravých, nutrične bohatých potravín, o ktorých som pred tým ani nevedela, že existujú.  Večeru mám vždy ľahkú, väčšinou bez bielkovín. Napríklad zeleninový vývar, pečené hokaido, rizoto, či varenú kukuricu v lete. Raňajky mám naopak sýte, zložené hľavne z celých zŕn. Snažím sa jesť sezónne a podľa stavu svojho tela. V lete si doprajem viac ovocia, v zime skoro žiadne. Keď mám v tele zvýšenú vlhkosť, vylúčim potraviny, ktoré by ju mohli vyživovať a podobne. Snažím sa počúvať a rešpektovať svoje telo a jeho potreby.

Stravujem sa takto už viac ako 10 rokov. Všetci lekári ma strašili a tvrdili, čo všetko mi bude chýbať. Nič mi nechýba, železa mám toľko ako nikdy predtým, predtým som bývala silne anemická. Strava mi dokáže dať všetko čo potrebujem. Chodím na pravidelné kontroly a vidím, že všetko je v poriadku.

Vďaka strave si si uzdravila telo a Cesta ti pomohla vyliečiť dušu?

Cítila som, že mi niečo chýba najmä na vzťahovej úrovni, vnímala som, že niečo nie je ešte doriešené.  Strava mení aj psychiku, nie len fyzické telo. Mňa strava zjemnila, pred tým som bola silne v mužskej energii. A v tomto procese telesnej a psychickej zmeny som sa začala venovať terapii Cesta. Podarilo sa mi vďaka nej vyriešiť veľmi veľa strachov, priniesla mi do života pokoj. Mala som naložené kvôli tomu, že som dlhé roky trpela v bolestiach – to sa toho nazbiera: zúfalstvo, beznádej, zatrpknutosť (čo už keď ti lekár povie, že v 40 -tke tu už nebudeš…) To všetko na mňa silne vplývalo. Zároveň mnoho deštruktívnych vzorcov z detstva. Cesta mi veľmi pomohla. Celé to spriechodnila, zbavila ma vzorcov správania, ktoré som prebrala a strachov, ktoré boli neopodstatnené.

Ľudia, ktorí sa chcú vyliečiť z ťažkej diagnózy musia pravdepodobne radikálne zmeniť stravu, ako to zvládajú, keď musia vystúpiť zo svojej rodinnej kultúry na ktorú boli naučený?

Môže to byť náročné a ja s tým vedome pracujem vrámci poradenstva. Pri prvej návšteve prebehne konzultácia, kde si urobím rozbor daného človeka prostredníctvom otázok, cez jazyk, pulz, celkový  výzor, zistím aká je u neho predispozícia podľa TČM –  a na základe toho určujem jedálniček pre toho konkrétneho človeka. Vidím na ľuďoch, na čo sú pripravení, pýtam sa ich ako veľmi sú schopní zmeniť svoju stravu. Ak príde niekto, kto je odhodlaný zmeniť všetko a má vážny zdravotný problém, tak ideme na to radikálne. Pokiaľ vidím, že to daný človek chce iba vyskúšať, tak na to ideme jemne, zmeníme napríklad iba raňajky – a ostatné jedlá nech sú aké chce on. Alebo nastavíme 3 dni v týždni na úplne top zdravé – a ostatné budú podľa neho. Idem na ľudí postupne. Keby som na to išla zhurta – buďte teraz všetci vegáni, išla by som na to cez násilie, nikam by to neviedlo. Treba ísť postupne, inak to nevydrží. Musím zobrať do úvahy napríklad akú majú prácu, aký majú životný štýl, či majú čas variť si , či majú na to financie, čo im môžem do jedálnička dať, či musia variť pre 4 ďalších členov – toto všetko učím a vysvetľujem. Jedálniček robím na mieru každému jednému človeku, rešpektujem jeho individualitu a riešim ho celostne. Z ČTM využívam termiku – beriem do úvahy aká potravina vie telo zahriať, aká ochladiť – takýmto spôsobom si totiž vieme tepelnou úpravou ovplyvniť orgány. Z RAW stravy rozlišujem čo vie a čo nevie pomôcť, takisto využívam poznatky z krvných skupín, makrobiotiky a iných smerov. Pospájam to dokopy až z toho vznikne vždy to najlepšie pre daného jedinca.

Páči sa mi, že nie si násilná a netlačíš na ľudí …

Keď som so stravou začínala, bola som samozrejme v pozícii, že som tlačila. Napríklad keď u mňa bola nedávno kamarátka, bála sa vypiť si pivo, hneď si totiž spomenula ako som ju odhovárala od pitia, lebo to obsahuje toto a hento…Keďže mne zmena stravy a pochopenie súvislostí pomohlo, tak som chcela zachrániť celý svet. Dnes už neriešim, kto čo je. Keď sa stretnem s ľuďmi tak vnímam, že sa niektorí hanbia za to čo jedia, hovoria – nepozeraj sa čo jem, jem to len teraz…majú tendenciu to vysvetľovať a obhajovať sa. Pritom kým sa ma ľudia nespýtajú čo majú jesť, tak nič nehovorím. Ak sa ma však opýtajú, tak nech neprotestujú 🙂 Viem čo dané potraviny a ich kombinácie robia v tele.

Zbožňujem slobodu. Rešpektujem , že každý ma svoj život. Ak ku mne príde človek, ktorý jedáva každý deň čokoládu, neoznámim mu – musíš ju vyhodiť, aj keď viem, že mu nerobí zdravotne dobre. Radšej mu poviem – nezjedz ju celú, daj si len polovicu alebo skús jeden deň čokoládu nejsť. Je dôležité robiť aspoň postupné malé kroky. Alebo namiesto 2 cukrov do kávy si dajte len jeden. Ak je človek ochotný urobiť čo i len malý krôčik smerom ku zdravšej strave, je predpoklad, že to bude schopný a ochotný dodržiavať dlhšie a dá sa s ním postupne pracovať na väčších zmenách. Ak človek nie je pripravený urobiť rázny krok, tak aj menšie zmeny sú veľkým úspechom. Od bieleho cukru, cez trstinový, ryžový až po sušené ovocie napríklad.

Máš skúsenosť, že ľudia, ktorí pri zmenenom jedálničku vydržia, sa uzdravia?

V podstate môžem povedať jednoduché áno. Mnoho mojich klientov sú ľudia, ktorým už lekári nevedia pomôcť a často ich odsúdia na doživotnú chemickú liečbu. Onkologické ochorenia, crohnové choroby, ulcerózne kolitídy, ľudia s kardio-vaskulárnymi problémami, diabetici, ľudia s psychickými poruchami, panickými atakmi a úzkosťami, odkázaní na silné antidepresíva. Po zmene svojich dlhoročných stravovacích návykov zrazu zistia, že to neliečiteľné je liečiteľné. Je to neopísateľný pocit. Asi sa to najviac blíži pocitu vďačnosti. Mám na tele husiu kožu, keď mi rozprávajú, ako sa ich telá liečia, ako rokmi nazbierané zdravotné problémy odchádzajú. Vtedy vnímam, že moja práca má zmysel.

Raz so mnou jedna pani riešila ťažké ochorenie, mala 60 rokov a pýtala som sa jej ako často chodí na veľkú potrebu, povedala mi, že raz za týždeň a menej. Ja som skoro odpadla. Hovorila, že už ani moc neje, čomu som sa vôbec nečudovala. Bola však pripravená zmeniť čokoľvek. Po týždni mi volala, že po 60 rokoch svojho života, po prvýkrát wc navštevuje každý jeden deň. Uvediem ďalší príklad z mojej praxe: prišla za mnou jedna mladá kočka, ktorá mala problémy so srdcom, jedla vysoké dávky liekov a chceli jej už dať strojček. Upravili sme jej jedálniček a volala mi za 2 dni, že si musí znížiť dávku liekov, lebo sa po nich už necíti dobre. Vravela, že má energiu ako 15 ročná. Po týždni užívala už iba polovičnú dávku a cítila sa výborne. Časom lekárske výsledky iba potvrdili jej pocity.

S klientmi riešime aj iné problémy, jednoduchšie. Napríklad ak ich po strukovinách nafukuje, čo je väčšinou prejav oslabenej sleziny. Oboznámim ich s tým, ako ju môžu posilniť a dať do poriadku, aby mohli strukoviny konzumovať, nakoľko obsahujú veľa prospešných látok. Ak sa vyživí slezina –  strukoviny väčšinou prestanú nafukovať. Pri strukovinách je zároveň veľmi dôležité ako ich pripravíš, s čím ich skombinuješ. Je tam veľmi veľa vecí, ktoré treba zohľadniť. To isté aj pri iných potravinách. Ľudia nevedia, že zrná treba namáčať. Ak sa nenamočia, tak ich telo nevie dobre natráviť a môže im byť po nich zle. A oni nevedia prečo. Niekedy sú to len detaily v príprave, ktoré treba zmeniť. Veľký problém dnes vidím v tom, že ktokoľvek môže napísať čokoľvek – hlavne na internete, a keďže ľudia už neveria lekárom, začnú sa riadiť radami z internetu a môžu si vážne ublížiť.

Ak sa chce človek uzdraviť jedlom a objedná sa u teba na konzultáciu, ako často musí chodiť?

Závisí v prvom rade na tom, v akom stave je telo. Niekedy iba prídu, nastavíme jedálniček, na ďalšom stretnutí skonzultujeme čo je nejasné a potom je to na nich, čo s tým urobia. Ako zvyknem hovoriť aj na kurzoch: „Pokiaľ vám má spôsob stravovania spôsobovať stres, tak to nerobte. Radšej jedzte to, načo ste zvyknutí. Stres je to najhoršie čo si môžete urobiť. Keď už jete  čokoládu, tak si ju  aspoň užite a netrestajte sa za to, že ju jete. Ak to máte v hlave nastavené, že je to v poriadku, tak je to v poriadku.“

Vieš nám povedať pár slov o rôznych stravovacích režimoch ako je vegetariánstvo, vegánstvo, raw a makrobiotika ?

Z môjho pohľadu neexistuje žiadny stravovací režim ktorý je top a nič mu nechýba. Každý smer má niečo pozitívne, čo si môžeme zobrať. Vegetriánstvo a vegánstvo sú v niečom dobré, ale sú to smery, ktoré sú založené na etickom podtexte a povedia ti, čo jesť nemáš. Ale nepovedia, čo jesť máš a v akých kombináciach.  Postav vedľa seba vegána a vegána – jeden môže byť kompletne chorý, dokonca môže mať aj onkologické ochorenie, druhý zdravý ako ryba. Ak bude totiž tento vegán jesť parené buchty a hranolky, tak to nemá so zdravím nič spoločné.  Ono to totiž nie je iba o tom, ktoré potraviny zo stravy vylúčiť, ale aj  o tom, čo jesť. Makrobiotika je zas veľmi striktná. Má dobré niektoré zásady, ale nepustí, je plná pravidiel. Stravovanie podľa Krvných skupín to má tiež veľmi podobne. Povedia, čo ktorej krvnej skupine zle trávi, čo je náročnejšie… môj manžel je napr. nulka, takže by mal jesť mäso – ale ja viem, že mäso mu škodí a jeho každodenná konzultácia by mu veľmi priťažila.  Ja som áčko a mäso by som nemala jesť vôbec. Takže to, čo si viem z tohto pohľadu na stravovanie pre seba zobrať je  praktický poznatok, že keď si to mäso dá manžel, tak mu ho lepšie strávi, no mne bude z neho ťažko. Nulka má totiž krvné doštičky úplne iné ako ja áčko, takže jemu to vie spracovať a mne nie. A to musím rešpektovať pri zostavovaní jedálnička. Čo sa týka surovej stravy, pozitívne je, že ti dá veľa vitamínov, minerálov a enzýmov – ALE, to všetko sú mikrolátky, ale my potrebujeme hlavne makroživiny, ktoré surová strava nevie pokryť. Ďalšia vec je, že z pohľadu tčm surová strava veľmi zachladzuje. Vidieť to na ľudoch, ktorí prešli na surovú stravu – zvlášť ženy, sú veľmi zachladené. Majú bolestivú menštruáciu, padajú im vlasy, majú skazené zuby, trávenie nefunguje, nadúva ich, trpia na mykózy. To všetko môžu byť prejavy chladu v tele. Sú tu i mýty o surovej strave – ak by sme zobrali surovú mrkvu a uvarenú mrkvu, tak reálne zo surovej mrkvy dokáže telo využiť maximálne 50% vitamínov, ktoré obsahuje, keďže má štruktúru, do ktorej sa nedostaneme kúsaním. Ale v momente keď ju povaríme, stratíme asi tak 10-20 % vitamínov, ale využiteľnosť je okolo  90%, jej štruktúra sa akoby roztvorí, čiže čistý zisk je oveľa vyšší.

Takže nie je to tak, že varení strácam vitamíny, tým pádom je hodnota jedla nulová ?

Nie, dokonca je zelenina, ktorá nám dá vitamíny až po niekoľko hodinovom varení. A  mrkva patrí k nim. Paradajka je napríklad ďaleko zdravšia keď je uvarená, pod jej šupkou sa nachádza špeciálny enzým, ktorý sa uvoľní iba keď prejde varom. Musím povedať, že po klasickom stravovaní mi surová strava uškodila najviac. Surová strava je skvelá ako doplnok k strave, nemala by však tvoriť gro jedálnička. V zime by sa surová strava nemal jesť skoro vôbec.

A čo moderné smoothies?

Je to ešte horšie ako surová strava. Aj keď sa zdá, že v lete ti chutí a robí dobre, dobehne ťa to na jeseň. Chrípkové obdobie je o tom, že ľudia sú zachladení z leta. Smothies má ešte jeden problém – je v ňom veľa vetra a to zaťažuje pečeň. Energia vetra je aj o premýšľaní, takže hlava neustále ide a nevie sa zastaviť. Ďalšia vec je, že smoothičkom narúšame štruktúru zeleniny a ovocia – po rozmixovaní má totiž úplne inú štruktúru ako po žuvaní. Prichádzame o žutie, čo je úplný základ. Môžeme mať dokonalú stravu, ale keď ju do seba nahádžeme, budeme mať zdravotné problémy. Extrémne veľa toho do seba dáme – a za chvíľu sme hladní. Ak by sme si to uvarili, tak máme na 4 hodiny pokoj. Smoothie by sa určite nemalo jesť ako hlavné jedlo a rozhodne nie na raňajky. Raňajky sú obdobie sleziny, žalúdku. Slezina potrebuje teplú stravu, keď jej ráno nedáš teplú stravu, jednak sa nezohreješ a slezina po celý deň nemá z čoho tráviť.

Čo sú také ideálne raňajky ?

Najideálnejšia je kaša. My jedávame na raňajky kašu z celého zrna. Ja mávam slané raňajky, sladkú variantu tak raz do mesiaca. Uvaríme si slanšie celé zrno, napríklad pohánku, quinou, do toho si dáme zeleninu, podusenú alebo zohriatu v trúbe, do toho nasypeme oriešky (musia byť namočené), prípadne dochutíme tebi droždím. Ďalšia varianta je dať do kaše strukovinu alebo humus, či zeleninovú nátierku. Sladšia varianta je napríklad pšeno, amarant, či ryža natural povarené v ryžovom mlieku so  škoricou, perníkovým korením a nejakým našim miestnym ovocím a trochou orieškov. Alebo je na raňajky výborná polievka. Hlavne v zime a so zrnom a niečím živým – misom alebo sójovkou.

Zrno sa ako dlho varí, predsa len – ráno je ráno 🙂

Zrno je potrebné na noc namočiť. Keď si zoberiem pohanku tá je ráno mäkká aj bez varenia, ale keďže chcem aby prešla varom, tak ju chvíľku povarím. My si varíme viac zrna naraz, aby sme ho nemuseli pripravovať každé ráno. Najdlhšie sa varia tvrdé zrná, ryža natural, špalda – pri nich varenie trvá pol hodiny. Pšeno je hotové za 5 minút.

Ak má niekto histamínovú intoleranciu, pri nej sa nedá nič zohrievať, čo s tým?

Tým že sa zrno namočí tak sa tento efekt výrazne zníži. Mám skúsenosti, že to ľuďom nerobí problém.

Ako vnímaš instatné kaše ?

Nedoporučujem ich. Je tam veľa vetra, tak ako v tom smoothie. Štruktúra zrna je narušená, netreba žuť, prichádzame tam o celistvosť. Celé zrno je unikátne tým, že má obal, klíčok a jadro. Najviac živín je v obale a klíčku. Keďže pri výrobe instantnej kaše prejde zrno neadekvátnou úpravou, tak o väčšinu živín prichádza a ostane hlavne škrob.

Prečo dospievajúci mladí ľudia často odmietajú jesť čokoľvek zdravé ?

Je otázne, ako sa matka stravuje počas tehotenstva. Ak sa stravuje nezdravo, tak to to bábätko načítava. Ďalšia vec je vplyv kolektívu, v ktorom sa dieťa pohybuje. Dôležité je na nich netlačiť a riešiť seba nie ich.

Čo by si doporučila dávať jesť bábätkám, keď už prechádzajú z materského mliečka na inú stravu ?

Odporúčam maminám čo najdlhšie iba kojiť, pokojne aj do roka a pol. Ak by nebolo mliečko, tak si vyrábať vlastné rastlinné mlieka, nedávať mliečne výrobky, mäso a cukor. Ísť cez zeleninu, kaše, to robí deťom veľmi dobre. Vídavam, ako deti vypľúvajú mäso, ktoré im dospelí nútia, ich tráviaci trakt ešte nie je pripravený túto potravinu stráviť. A mamičky to toľko do nich tlačia až to dieťa jednoducho prehltne. Strukoviny tiež ešte príliš nie. Výborné sú obilniny, napríklad veľmi vhodné pre deti je pšeno.

Ako je na tom z tvojho pohľadu zelený čaj a káva?

Zelený čaj výrazne ochladzuje a káva má jediné pozitívum – a to, že horkou chuťou vyživuje srdce a tenké črevo. Inak má samé negatíva. Ja ju však ľuďom nevyhadzujem z jedálnička, keď si dajú jednu kávu denne bez mlieka a bez cukru tak nech si ju nechajú.

Aké najčastejšie chyby robia ľudia vrámci stravovania?

V prvom rade nerešpektujú a nepočúvajú svoje telo. Jedia potraviny, z ktorých je im evidentne zle,  majú po nich hnačky, nafukuje ich, vyhádžu sa im vyrážky, začne ich svrbieť koža, cítia sa unavení, chce sa im spať… Mám jednoduchú radu – prestaňte ich jesť. Ďalšou častou chybou je, že si nenájdu dostatok času na jedlo a všetko do seba vyslovene nahádžu. Žutie je samozrejme nepodstatné, hlavne, že môžu rýchlo utekať naspäť do práce. Treba si uvedomiť, že správne a dôkladné žutie je neoddeliteľnou súčasťou tráviaceho procesu. Inak musí žalúdok urobiť prácu za naše zuby a to je nie vždy možné. S tým súvisí aj ďalšia chyba – prevažnú časť stravy tvoria polotovary a upravované potraviny.  Treba sa vrátiť naspäť k nespracovaným potravinám, ktoré neprešli rafináciou. K potravinám v ich najprirodzenejšej podobe, ktoré jedli aj naše mamy, či staré mamy. Medzi ďalšie chyby patrí nerešpektovanie sezónnosti, nesprávna kombinácia jedál, nevyvážený pomer bielkovín, tukov a sacharidov v strave, nasledovanie neoverených, častokrát extrémnych výživových smerov ako je napríklad paleo diéta či surová strava, jedenie nutrične prázdnych potravín alebo nadmerná konzumácia živočíšnych bielkovín.

Ďakujeme za nesmierne inšpiratívne a konštruktívne stretnutie v kaviarni, kde Monika uzrela naše raňajky s bielymi rožkami a kávou  – a nepovedala nič, iba sa „usmievala popod fúz“ a my sme na konci rozhovoru vedeli prečo:) S radosťou vykročme so zdravou stravou v ústrety zdravej budúcnosti…

Katarína Koledzai

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *