O mne

Celý náš život je určitou cestou poznania. Niekedy veľmi tŕnistou a náročnou, no niekedy veľmi krásnou. Je na nás, ktorou z nich sa rozhodneme kráčať. Ja som sa rozhodla ísť cestou zdravia, vedomého života, autenticity, slobody a poznania.

Môj zdravotný stav ma jedného dňa donútil zastaviť sa a povedať „Dosť!“. Život, ktorý som žila, som vlastne nežila, iba prežívala. Dnes hovorím nie „bohužiaľ“, ale „vďaka Bohu“, že som sa dostala vo svojom pomerne nízkom veku do štádia, kde kvalita môjho života bola vyjadrovaná počtom liekov, ktoré som konzumovala a počtom operačných zákrokov, ktoré som absolvovala. Dnes viem, prečo som si tým musela prejsť – aby som našla tú správnu cestu.

Moje detstvo som prežila s milujúcimi rodičmi, nijako sa nevymikalo normálu. No ako hovorí moja mama, vždy som bola „živé dieťa“ resp. „čert“. To mi ostalo dodnes. Rodičia ma viedli k športu od veľmi nízkeho veku, za čo som im veľmi vďačná. A práve aj vďaka pravidelnému pohybu bol môj metabolizmus veľmi zrýchlený. Nikdy som nemala problém s váhou, tak prečo sa obmedzovať v svojej strave. Bola som tzv. „všežravec“, návštevy fastfoodov som obľubovala. K nezdravému stravovaniu sa pridal zhýralý život z obdobia puberty. Ponocovanie, alkohol, žúrky, adrenalín… Moje telo ma začalo upozorňovať, že niečo nie je v poriadku. Ja som však nepočúvala. Až som sa prvýkrat v 16 rokoch ocitla na operačnom stole. To mi nestačilo – týždeň po operácií som bola na festivale s pivom v ruke. Takto to pokračovalo ďalej, no prišla do toho ešte práca a neustály stres. To môjmu zdraviu nepomáhalo. Keď som sa o pár rokov ocitla na operačnom stole znova, začala som vážne rozmýšľať nad svojim životom. Kamaráti mi začali hovoriť ľubozvučnú vetu – „veď ty si stále chorá, nepamätáme si, kedy si bola zdravá“. A tak to bolo. Množstvo chronických ochorení sprevádzali rôzne akútne. Cítila som sa stále viac a viac unavená, podráždená a vôbec nie zdravá či nebodaj šťastná. Jedného dňa, keď som bola opätovne u svojho lekára, prišiel bod zlomu. Lekár mi povedal vetu, na ktorú nezabudnem: „Možno sa už nikdy neuzdravíte a do konca života budete užívať lieky.“ A vtedy som si povedala Dosť! Odišla som domov a začala som študovať. Hľadať inú cestu.

O zdravej strave počujete na každom kroku. No dokým nemáte naozaj vážne zdravotné problémy, výživa vás väčšinou nezaujíma. Začala som veľmi zľahka meniť stravu a už po malých zmenách so videla obrovské výsledky. Rozhodla som sa vyhľadať odborníkov. Odborníkov v alternatívnej liečbe. Vyskúšala som množstvo terapií, prešla som si rôznymi stravovacími návykmi. Život sa mi výrazne menil. Moje ochorenia sa nevracali, telo sa liečilo, naberala som energiu, lekárov som už nenavštevovala. Natoľko ma to fascinovalo, že som začala študovať výživu a ľudské telo intenzívnejšie. Navštevovala som množstvo kurzov, do života mi prichádzali učitelia. Zrazu sa ma kamaráti začali pýtať na rady. Začala som písať. Písať o tom, čo pomohlo mne, ako sa mi zmenil život a o tom, čo ľudia nevidia alebo nechcú vidieť. A ľuďom sa to páčilo. Moje nadšenie a nadšenie ľudí okolo mňa ma doviedlo k tomu, že som sa začala venovať poradenstvu profesne.  Bolo úžasné sledovať ľudí okolo mňa, ako sa im menia životy.

Pripojila sa k tomu moja vášeň pre pohyb a do života mi prišla jóga. Netrvalo dlho a začala som viesť vlastné hodiny. A ľudia to znova milovali. Bolo to ako žiť svoj sen. Keď som si myslela, že môj život sa už tak dramaticky zmenil, že už to viac nejde, do života mi prišla terapia Cesta. Bolo to presne v období, keď som vnímala, že napriek tomu, že sa moje fyzické telo vyliečilo, moje duševné ma stále zranenia. Žila som v mnohých nezdravých presvedčeniach, či o sebe, živote, či iných ľuďoch. Nemala som naplené vzťahy. Ani partnerské, ani rodinné. Žila som v klamstvách o tom, kým som. Ikeď na povrchu to vyzeralo ináč. Terapie Cesty mi pomohli vidieť. Skutočne vidieť. Vidieť pravdu o tom kým nie som, čo v živote potrebujem, chcem, čo ma napĺňa a čo je mojou podstatou. Čím viac som vyťahovala na svetlo svoje tiene, čím viac som zvedomovala nevedomé, tým viac som bola šťastná a naplnená. V tomto období si ma pritiahla aj tantra a dodnes ma fascinuje. Začala som sa učiť rôznym metódam pracujúcim s telom, rôznym terapeutickým nástrojom, spoznávať psychosomatiku… moje telo a hlavne duša priahlo po vedomom živote. Ikeď cesta bola častokrát bolestivá, uplakaná, tá sloboda, ktorá prichádzala za tým, mi za to rozhodne stála. Všetko dávalo zrazu zmysel a svoje poznanie a vedomie som začala odovzdávať ďalej.

Dnes pracujem s ľudmi na rôznych úrovniach, chorými, zdravými, mladými, staršími. Pracujeme na fyzickom tele, no aj na duševnom. Mojom najväčšom vášnou je však práca so ženami na seminároch. Liečenie zranených duší a tiel, zvedomovanie a osvetlovanie toho, čo bolo tienisté, prinášanie pravdy do ich života, to je moje poslanie. Vidieť, ako sa ženy zjemňujú, ako začínajú plynúť životom s dôverou, ako sa liečia nevyliečiteľné ochorenia, ako sa dostávajú do svojej sily a opúšťajú role obete, to sú pre mňa najkrajšie dary mojej práce.

Viac o tom aká som a ako pracujem vám prezradia referencie: Ako mi Mon zmenila život