Vynášame súdy a ešte k tomu založené na minulosti

Nedávno sa mi stala veľmi zaujímavá vec a myslím, že môže byť pre mnohých poučná, tak ju s vami pozdielam .

Ráno som sa zobudila a mala som v telefóne správu od kamarátky (zároveň aj klientky), že si robí pre seba takú rekapituláciu roka a ľudí, za ktorých je vďačná. A že som je prišla ako prvá na um. Nasledovalo k tomu krásne vyznanie vďačnosti od nej, z čoho som bola veľmi dojatá.

Za necelé dve hodiny však došla ku mne druhá správa. Iná žienka, ktorá tiež ku mne chodí ako klientka, sa nemôže tým v svojom okolí „pochváliť“, lebo naši spoloční známi z minulosti majú na mňa úplne opačný názor než ona. Ľudia, ktorí ma „poznali“ pred cca 13-15 rokmi, v čase keď som pracovala v obrovskom farmaceutickom korporáte, v tvrdom biznise, cca 12 hodín denne, šikanovaná permanentne práve aj týmito ľuďmi, za to, že som bola šikovná a úspešná.

Nedávno som bola na krásnom festivale, kde v rámci prezentujúcich boli dve osoby, s ktorými som pred niekoľkými rokmi nemala prijemne skúsenosti, pravé naopak . Obidve som si však vypočula a hádajte čo? Môj názor sa zmenil. Oni sa zmenili. Ich prednášky/meditácie boli krásne a veľmi som si ich užila.

Po festivale som toto svoje nadšenie zdieľala s priateľkami. Mohla som mávnuť rukou nad nimi, ohovoriť ich, „odpísať“ ich, veď oni sú také a onaké, veď ja som si zažila s nimi toto a tamto… no neurobila som to. Dalo mi to krásnu sebareflexiu, jednak vo vďačnosti k sebe samej, že som natoľko zrelá a vedomá, že sa nepotrebujem držať týchto súdov, no zároveň aj zamyslenie nad tým, kde všade a u koho to robím?! A veru som našla zopár takých ľudí aj ja, ktorých mám zaškatuľkovaných a „odpísaných“, lebo boli v minulosti nejakí.

Každí z nás ma svoju minulosť. Každí z nás ma svoje tiene. Každí z nás však jedná v tej danej situácii najlepšie ako vie, pri svojom aktuálnom stave vedomia. Moja tvrdosť bola pre mňa v tom čase obranným mechanizmom prežitia a nehanbím sa za ňu. Nehanbím sa za svoju minulosť, za to kým som „bola“. Práve vďaka svojej minulosti môžem vidieť, aký obrovský kus cesty a transformácie som prešla. Odhliadnúc od toho, že to bola samozrejme ich projekcia, ich zrkadlo, ich ego a bla bla bla, iné ezo reči, ktoré by som tu mohla rozpisovať, skúsme byť k sebe menej súdiví. A dávajme si druhé šance. Či to nazvete ezo kecami alebo nie, ja viem že som prešla obrovskou zmenou za tých 15 rokov a že tá osoba z farma firmy, je naozaj niekde v minulosti. Pretože to bola iba nejaká maska, pretvárka, hra, rola.. niečo, kým pravé naopak nie som. Dnes to viem a som za tuto svoju cestu veľmi vďačná.  Aj vďaka nej môžem teraz pomáhať iným ľuďom na ich ceste k vedomiu.

Pre mňa je to po týchto dvoch úplne rozličných správach za deň krásne potvrdenie toho, čo som citila po festivale. Súdime a sme súdení. V oboch prípadoch sme uviaznutí v minulosti, na základe ktorej posudzujeme prítomnosť. Ďakujem za toto prezretie v posledné mesiace, kde som si to nie len mohla uvedomiť, ale aj zažiť na vlastnej koži a následne zmeniť.

Určite sú aj vo vašich životoch takýto ľudia. Neznamená to, že musíme byť so všetkými priatelia, že sa musíme so všetkými stretávať. No skúšajme ich prijímať aj s ich tienistými stránkami, s ich minulosťou, bez potreby súdenia a odsúdenia. Veď v svojej podstate sme všetci JEDNO. Takže ak odsúdiš mňa, odsúdiš vlastne SEBA!

PS: ďakujem všetkým, ktorí ma prijali celistvú, takú aká som

PS2: ospravedlňujem sa všetkým tým, ktorých som ja tak v minulosti neprijala

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *