Cez zvedomenie k pravde
Počas života sa začíname stotožňovať s určitou identitou. Preberáme nezdravé vzorce správania od svojich rodičov, učiteľov, priateľov, manželov či cudzích ľudí. Začíname veriť tomu, že sme niekým úplne iným. Začíname žiť v sebaklame. Bojíme sa zobrať zodpovednosť za svoj život do vlastných rúk. Bojíme sa priznať si, že niečo predstierame. Bojíme sa pozrieť na svoje zranenia z detstva, z dospievania či z dospelosti. Pretože to bolí.
Prvým krokom k pravde je priznanie, ktoré môžeme nazvať aj „zvedomením“. Priznať si, že nie sme šťastní, priznať si, že sa bojíme zlyhať, priznať si, že sa porovnávame so svojimi kamarátmi, priznať si, že svojho manžela nemilujeme, priznať si, že sa necítime dostatočne pekné, priznať si, že sa bojíme byť videné, skrátka, čokoľvek je tam pre nás. Každý z nás sa schováva za iné lži, každý sa presviedča o niečom inom.
Ak budete schopní urobiť tento prvý krok, urobili ste veľa. „Zvedomiť“ si niečo znamená priniesť svetlo tam, kde bola tma. A keď to už raz bude na svetle, vy to budete konečne zreteľne vidieť. Potom sa môžete rozhodnúť, čo s tým ďalej. Chcem ďalej hrať tieto hry? Chcem ďalej klamať samu seba? Alebo chcem žiť v pravde? Ja vám k tomu môžem pomôcť.
